Ako písať kazuistiku?

Kazuistiky zvyčajne mávajú šesť častí:
Titul, abstrakt, úvod, popis samotného prípadu, diskusiu a literárne odkazy.
Neexistujú špeciálne odporúčania pre písanie jednotlivých častí. Za vhodný postup sa považuje začať písaním úvodu, po ktorom pokračujeme v popise samotného prípadu. Nasledujúcim krokom je tvorba titulu a po ňom sa zvyčajne venujeme diskusii a literárnym odkazom.

 

Ako písať titul (nadpis)?
Názov práce by mal byť pútavý! V písomnom prejave môžeme nájsť v podstate dva druhy názvov: symbolický a poetický. Cieľom poetického názvu je upútať pozornosť.
Názov informuje čitateľov o probléme a téme kazuistiky. Tento typ titulu je vhodnejší aj pre systematické vyhľadávanie podobných prípadov.
Rozhodnutie, či budeme kazuistiku čítať, značne ovplyvňuje práve jej názov. Slová pre titul by sme mali vyberať veľmi starostlivo. Ak chceme svojim oznámením upútať pozornosť neonatológov, použijeme v názve slovo novorodenci. Titul by mal uvádzať charakteristický zámer / význam referovaného prípadu. Pre vyjadrenie nášho zámeru vyžaduje správna skladba použitie čo najmenšieho počtu slov v názve. Nebojme sa zmeniť názov v priebehu opakovaných úprav textu. Nezabudnime, že titul bude najčítanejšou časťou kazuistiky.

Ako písať abstrakt?
Abstrakt je druhou najčítanejšou časťou kazuistiky. Mal by byť krátky, jednoduchý, jasný a mal by mať samovysvetľujúci charakter. Mal by tvoriť jeden odsek zložený z 450 slov alebo menej. Jednoduchosť vyžaduje použitie krátkych viet, s menej ako 20 slovami, a slovies v činnom rode a prítomnom čase. Poslednou a zároveň najdôležitejšou požiadavkou je jeho samovysvetľujúci charakter. Abstrakt by mal čitateľovi poskytnúť krátky súhrn: úvod, popis prípadu a jasné závery. Mali by byť zdôraznené nálezy, ktoré viedli k záverom.


Ako písať úvod?
Úvod by mal poskytnúť krátky prehľad choroby, vyjadriť čo chceme povedať. V úvode by mali byť použité odkazy na autorov uvedené v súhrne literatúry. Aj v úvode by sme mali používať slovesá v činnom rode.
 

Ako písať popis samotného prípadu?
Mali by sme sa stať rozprávačom príbehu. Nepoužívajte slová „prípad“ inde ako v podnadpise tejto časti. Nezmieňujte sa o pacientovi inými slovami ako pacient, novorodenec, dojča, dieťa a podobne. Zmienka o farbe kože alebo etnickom pôvodu by sa mala objaviť iba v prípade, že sú dôležité pre diskusiu. Popis prípadov je zvyčajne napísaný v minulom čase a obsahuje päť až šesť odsekov. Popis by mal zdôrazniť pozitívne nálezy a všetky dôležité negatívne nálezy. Prvý odsek by mal referovať o priebehu terajšieho ochorenia. Prvá veta by mala uviesť vek pacienta a jeho hlavné ťažkosti. Druhá veta uvádza počiatok rozprávania príbehu. V prvom odseku by sme mali byť schopní popísať súčasné ochorenie. Dlhšie príbehy väčšinou vyžadujú aj viac odsekov. V prípade, že popisovaný pacient absolvoval viac hospitalizácií, vyžaduje každé prijatie samostatný odsek. Opis fyzikálneho a iných špecializovaných vyšetrení by tiež nemali presiahnuť jeden odsek. Nálezy laboratórnych a zobrazovacích vyšetrení by mali tvoriť samostatný odsek. Priebeh hospitalizácie by mal byť opísaný chronologicky.

Ako písať diskusiu?
Diskusia je obvykle zložená z kostry a konečného úsudku. Neopakujme úvod v diskusii! Nepopisujte znovu priebeh prípadu v diskusii! Dva najdôležitejšie zámery diskusie  sú: tvorba odsekov a následného úsudku.
Usporiadanie odsekov je rovnako dôležité ako pri písaní popisu prípadu.

Prvý odsek by mal byť využitý na poskytnutie krátkej diskusie, týkajúce sa diferenciálnej diagnostiky založené na nálezoch popisovaného prípadu.
Druhý odsek by mal vysvetliť základnú diagnózu a podať vysvetlenie súčasného popisovaného ochorenia.
V treťom odseku by sme sa mali venovať samotnému jadru diskusie. Táto časť by mala obsahovať informácie z literatúry, ktoré podporujú naše závery.
Štvrtý odsek uvádza konfliktné informácie, pokiaľ neboli diskutované.
Piata časť (často posledná) by mala uvádzať konečný úsudok (conclusion) a dôvody, prečo ho považujeme za dôležitý. V tejto časti diskusie takisto formulujeme odporúčania do budúcnosti - toto pozorovanie by malo byť využité pre ďalšie epidemiologické štúdie, ktoré môžu pomôcť.
Diskusia je miestom pre integráciu nových a starých (existujúcich) informácií. Má byť stručná.

 

Ako písať literárne odkazy?
V tejto časti uvádzame výber literárnych odkazov. Mali by sme uviesť iba dôležitú literatúru. Nezabúdajme na domácich autorov, ktorí sa uvedenou problematikou zaoberali.

 

Pôvodný text: prof. MUDr. Vladimír Mihál, CSc.