Prechádzka Žilinou

Historické centrum
Historické centrum mesta tvorilo od vzniku mesta jeho najdôležitejšiu časť. Pre svoje všestranné hodnoty bolo vyhlásené v roku 1987 za mestskú pamiatkovú rezerváciu. V historickom jadre sa nachádza okrem centrálneho priestoru - námestia - i deväť ulíc ktoré sa začínajú na tomto námestí a ďalších dvanásť ulíc, ktoré na ne nadväzujú. Charakteristickým znakom historického jadra je jeho zachovaný pôvodný stredoveký pôdorys a gotická urbanistická štruktúra, obohatená o novšie kultúrne vrstvy s cennými architektonickými, urbanistickými a ďalšími hodnotami.
 

Vyjadrením týchto hodnôt je zaradenie veľkého množstva objektov medzi chránené kultúrne pamiatky a ich zápis do Ústredného zoznamu nehnuteľných kultúrnych pamiatok. V súčasnosti je v tomto zozname zaradených 52 stavieb, čo je dôkazom významu žilinského historického jadra.
Historické jadro prešlo z hľadiska architektúry viacerými etapami vývoja. Okrem sakrálnych stavieb tu boli obytné meštianske domy, ktoré majú najmä na námestí gotický základ. V období renesancie prestavali domy na námestí, Radničnej ulice a Hodžovej ulici a vytvorili podsiene-laubne, ktoré tvoria žilinské špecifikum, na Slovensku jedinečné. Kruhovitý pôdorys mesta s pravidelnou sieťou ulíc okolo štvorcového námestia vznikol podľa niektorých názorov počas 14. storočia.


Mariánske námestie
Radnica mesta Žilina. Námestie sa na severnej strane začína budovou radnice. Budova (s pôvodnými gotickými pivnicami) prešla viacerými stavebnými úpravami - od pôvodnej gotickej cez renesančnú po súčasnú, ktorá vznikla po asanácii nadzemných častí budovy v roku 1890. Radnica sa po prvý raz spomína v písomnostiach mesta v roku 1479 ako dom žilinského richtára Petra Polláka. Mesto dom definitívne získalo v roku 1509 od majiteľa Strečnianskeho panstva Jána Podmanického. Radnica má tri stavebné fázy - z pôvodnej stredovekej sa zachovali pivnice pod prednou časťou domu, z ďalšej renesančnej fázy sa zachovali pivnice pod arkádami. Po asanácii horných častí domu v roku 1890 radnicu prestavali z pôvodného meštianskeho domu do dnešnej podoby - na reprezentačné účely mesta a jeho kancelárie. Radnica (ratúz, rathaus, curia) slúžila na zasadania mestských orgánov, súdu, bol v nej mestský archív, pokladnica, miestnosti zamestnancov mesta a podobne. Poslednou opravou v rokoch 1992 a 1993 získala radnica svoju súčasnú podobu. Nachádzajú sa tu reprezentačné miestnosti mesta a úradovňa primátora.
Severná strana námestia si ako jediná zachovala pôvodnú štruktúru domov na desiatich parcelách (domy č. 9-18). Ich prevládajúci sloh je prevažne renesančný. Všetky prešli úpravami po požiari v roku 1886. Na nároží budovy číslo 18 sa vo výklenku nachádza plastika Sedembolestnej Panny Márie s ukrižovaným Kristom, ktorá je jedinečnou na celom námestí.
Západná strana námestia má v súčasnosti šesť objektov – č.19 až 24. Najvýznamnejším objektom je kostol sv. Pavla - apoštola a kláštor jezuitov s číslami 22 a 23. Jezuiti prišli do mesta okolo roku 1654 ako misionári. V roku 1691 tu zriadili nižšie gymnázium, ktoré neprerušene existuje dodnes, hoci pod rozličnými názvami. Výstavba stavby jezuitskej rezidencie - kláštora a kostola bola dokončená v roku 1754. Dvojvežová baroková stavba kostola je jednoloďová. Výška veží je 32 metrov. Hlavný oltár je barokový z polovice 18. storočia, obraz svätého Pavla apoštola je od Jozefa Božetecha Klemensa (1817-1883), významneho slovenského maliara 19. storočia. Dva bočné oltáre sú z 18. storočia, ako aj baroková kazateľnica. Obrazy na stenách predstavujú svätého Jozefa, svätého Ignáca z Loyoly a Ukrižovanie. Rezidencia jezuitov, ktorú postavili spolu s kostolom, má tri časti - hlavný štvorkrídlový objekt okolo rajského dvora, spojovacie krídlo a zadné krídlo bývalej sýpky. Celý objekt má tri podlažia. Od roku 1833 bol v budove sirotinec Nitrianskeho biskupstva (odtiaľ názov sirotár). V roku 1950 budovu vyvlastnil štát, v súčasnosti objekt patrí opätovne cirkvi, sídlia tu Menší bratia františkáni - kapucíni. V priestor kostola je vchod do žilinského podzemia – katakomb.

Bottova ulica
Najznámejším domom na tejto ulici je Babuškov dom (aj Makovického dom), ktorý bol postavený v roku 1897. Vchod je z Horného valu. V rokoch 1894 až 1904 v ňom pôsobil lekár MUDr. Dušan Makovický (1866-1921), slovenský národovec a osobný lekár známeho ruského spisovateľa Leva N. Tolstého. V rokoch 1905 až 1919 tu býval MUDr. Ivan Hálek (1872-1945), lekár - ľudomil. V súčasnosti v tomto dome sídli Krajské kultúrne stredisko. Konajú sa tu mnohé kultúrne podujatia, výstavy, besedy, atď.

Dolný val
Dolný val patrí k neodmysliteľnej súčasti mestského jadra. Názov val - Horný i Dolný - vznikol podľa opevnenia, ktoré obkolesovalo mesto od 15. storočia a spolu s Hornou a Dolnou bránou ochraňovali mesto a umožňovali výber mýtnych poplatkov. Názov je nemeckého pôvodu, používal sa na pomenovanie obnovených mestských hradieb v roku 1708 počas stavovských povstaní. Tieto valy v roku 1712 odstránili a po ich zasypaní sú dnes Dolný val a Horný val ulicami, ktoré úplne obkolesujú mestské jadro.

Farská ulica a Farské schody
Farská ulica existovala ako spojnica námestia s farským kostolom už od stredoveku. Farské schody vznikli na začiatku dvadsiateho storočia ako spojnica železničnej stanice cez dnešnú Národnú ulicu s Farskou ulicou a s námestím. Dnes sú schody z jednej strany lemované balustrádou a z druhej obchodným centrom Mirage.

Hodžova ulica
Zo stredovekej výstavby so stavebnými úpravami z 19. a 20 storočia ostali pôvodné gotické suterény domov s renesančnými podsieňami pokračujúcimi po pravej strane ulice z námestia. Tieto domy - čísla 2 až 16 - majú najmä renesančný charakter. Na dome číslo 4 sa nachádza latinský nápis NON NOBIS DOMINE AST TIBI SIT GLORIA ET VICTORIA (Nie nám, ale tebe, Pane, patrí sláva a víťazstvo). Medzi najkrajšie domy patrí secesná budova regionálnej pobočky Prima banky, postavená v roku 1911. V tom istom roku bola postavená oproti kaviareň Hungaria s kinom s divadlom Apollo. Dnes je tu Základná umelecká škola. Na budove je pamätná tabuľa, ktorá pripomína zakladateľa hudobnej školy Ladislava Árvaya.
 

Finančný palác, sídlo centrály Prima banky sa nachádza na rohu Hodžovej ulice a ulice J.M.Hurbana. Budovu vo funkcionalistickom poňatí modernizmu postavili ju v rokoch 1930 až 1931, projektantom bol architekt Michal M. Scheer. Postavili ju pre mestské úrady a bola aj sídlom krajského a okresného národného výboru. Do dnešnej podoby budovu obnovili v rokoch 1994 a 1995.

Horný val
Najvýznamnejším a najstarším objektom na ulici Horný val je rímskokatolícka Katedrála Najsvätejšej trojice. Z veľkou pravdepodobnosťou v blízkosti - a čiastočne na mieste terajšieho kostola - stál od 13. storočia hrad, o ktorom máme písomné správy od roku 1318 do roku 1454. Archeologický prieskum ukončený v roku 2002 potvrdil však len existenciu starších objektov kostola. Jednoloďovú stavbu zakončili na východe polkruhovou apsidou a na západe vežou vysokou 51 metrov. V roku 1762 pribudla na západnej strane Kaplnka svätého Jána Nepomuckého s jeho sochou. Posledná väčšia prestavba tohto kostola bola v rokoch 1942 a 1943. Trojloďový kostol, pôvodne gotický, má po prestavbe renesančný charakter.
Hlavný oltár Najsvätejšej Trojice je z roku 1697, obraz namaľoval Jozef B. Klemens v roku 1870. Obraz tohoto autora, Panna Mária, sa nachádza na ľavom oltári spolu so sochou sv. Jozefa a sv.Floriána a na pravom bočnom oltári je jeho obraz Ukrižovanie. Pri vchode do kostola je socha sv. Anny Františka Štefunku.
Ďalšou dominantou mesta je Burianova veža, vysoká 46 m. Je to vlastne zvonica blízkeho rímskokatolíckeho farského kostola. Túto renesančnú stavbu postavil okolo roku 1530 vtedajší majiteľ Žiliny Burian Světlovský z Vlčnova. Pri úprave rímskokatolíckeho kostola v roku 1890 dostala i táto veža dnešný charakter, v roku 1941 bola vybudovaná nová vyhliadková ochodza. V blízkej budúcnosti bude veža sprístupnená pre verejnosť.
 

Vurumova ulica
Dom umenia Fatra je dominantou ulice Jozefa Vuruma. Secesnú budovu, postavili v roku 1921 ako kino a divadlo pod názvom "Grand Bio Universum". Dňa 21. novembra 1921 v ňom bola premiéra prvého hraného slovenského filmu Jánošík. Kino dostalo po poštátnení v roku 1945 názov Fatra. V rokoch 1983 až 1988 sa uskutočnila rekonštrukcia a prístavba tejto secesnej budovy pre potreby Štátneho komorného orchestra, ktorý často spolupracuje so špičkovými umelcami z celého sveta a so Žilinským miešaným zborom. Významné udalosti v histórii budovy pripomínajú dve pamätné tabule na priečelí budovy.

UBYTOVANIE

Pre ubytovaných účastníkov v hoteli Holiday Inn hotel ponúka v sobotu neskorší „check out“  do 16:00 h. za zvýhodnený poplatok 10€.